Motivácia ako slnko, ale čo keď je pod mrakom

O motivácii každý hovorí. A nikto ju vlastne nevie poriadne popísať. Môžeme si ju predstaviť napríklad ako zmotané pierko, ktoré poháňa myšku na kľúčik. Je nevyhnutná, nutná, ale vyčerpateľná. Práve v predjarí na nás zhusta padajú chmúry. Do práce sa nechce, všade slota, bahno a ostrovčeky rozpusteného snehu. Jednému je z toho úzko.

Aj tomu najviac happy svetovému lídrovi občas jednoducho dôjde magi. Tak sa to hovorí v horolezeckých kruhoch, keď sa zaseknete v polovici steny a nejde to ani dole ani hore. Jednoducho došli sily a motivácia, nemotivácia, asi za chvíľu spadnete ako hruška.

Dôvodov, prečo o motivácii prichádzame je mnoho. Nechceme si ich tu všetky vymenovávať, tak snáď len napríklad. Dlho to trvá, nevieme, či to má zmysel, nedostaneme pochvalu, ktorú sme si zaslúžili, a tak ďalej...

Je jasné, že si môžeme skúsiť pomôcť tipy, ktoré nájdeme na každom webe. Vytvoriť si pozitívnu afirmáciu, plán, znížiť svoje očakávania, myslieť optimisticky. Sú ale dni, kedy sa fakt cítime ako v diere a žiadny zo zaručených tipov nám nepríde ani na myseľ, ba naopak sú nám proti srsti.

Môžete na to ísť s nami trošku inak. Napríklad aj bolestne, ale otvorene a s vedomím, že všetky naše malé depresie a depresičky raz odídu.

Čo teda robiť, keď sa cítime na kolenách, bez motivácie a len tak zrelí na posteľ...

1. Prestaňte sa zameriavať sami na seba

Všetci máme pocit, že svet sa točí len okolo nás. Bez urážky, jednoducho je to tak. Myslíme si, že náš uhol pohľadu je ten správny a ostatní to vôbec nechápu a sú niekde inde.

Toto presvedčenie nám ale spôsobuje mnoho problémov, od bolestínstva, cez seba-mrskačstvo, až po totálnu stratu motivácie robiť čokoľvek, pretože to predsa aj tak nakoniec nevyjde, pochvalu nedostanem, ostatní sú na tom lepšie....a blablablabla.

Takže keď sa zacyklíme do smršti myšlienok na to, aké je všetko nespravodlivé a strácame nielen motiváciu, ale aj sami seba, skúsme na chvíľu poodstúpiť a zaoberať sa niečím iným. Napríklad tým, čo ostatní potrebujú. Kde by som mohol pomôcť, nie je niečo, čo som chcel/a vždy skúsiť? Jednoducho si prepnite mozog z pochýb na potešenie.

2. Spomeňte si, že každý deň sa počíta

Možno to bude znieť ako klišé, ale tu na zemi máme vymeraný iba určitý počet dní. Nikto z nás nevie, koľko presne, ale vieme, že je to limitovaný počet. V časoch beznádeje a straty sily je dobré si uvedomiť, že aj tento deň – deň v ktorom budete smutní, sklamaní, bez nálady, v ktorom budete prepnutí na autopilota bez motivácie – aj tento deň sa počíta ako zrniečko piesku v presýpacích hodinách vášho života.

Takže si namiesto zúhrania a nadávania na nespravodlivosť skúsme uvedomiť, že každý deň – aj ten, keď nemáme motiváciu, nedostali sme pochvalu a naštval nás kolega, ktorý zhrabli odmenu za našu prácu, je jedinečný, nikdy sa nám nevráti a je len na nás, či ho prežijeme s radosťou, alebo nahnevaní s kyslým škľabom na tvári. Tak sa zdvihnite a choďte niečo robiť…

3. No tak... zdvihnite sa a choďte niečo robiť

Strata motivácia je niekedy peklo. Často vedie k totálnemu vyhoreniu, keď sa nechá zájsť až tak ďaleko. A všetci vieme, že dať sa do práce, keď ste úplne zaseknutí je niekedy nadľudská úloha.

Tu pomôže technika malých krôčikov. Sadnite si a napíšte si drobné úlohy na nadchádzajúci deň. Nech je ich veľa. Dajte tam všetko - prídem do práce a upracem si šuplík s perá, otvorím šanón a porovnám papiere, čo vykukujú všade naokolo. Drobnosti, maličkosti, najlepšie tie, ktoré vám prinesú nejaké uspokojenie.

A keď zistíte, že je možné takýto krôčik urobiť, uveríte zase, že ďalšie kroky môžu nasledovať a že sa môžete vrátiť späť na cestu produktivity a čírej radosti, motivácie a vášne.

Na záver skúsme ešte jednu praktickú radu

O technike mindfulness, čiže všímavosti sa hovorí už mnoho rokov. Ide vlastne o schopnosť plne prežívať prítomný okamih ako jeho pozorovateľ, bez emócií, posudzovania a ďalších rušivých elementov. Je to jednoduché bytie v prítomnosti.

Ale prečo o nej začíname teraz? Všímavosť ako taká nám totiž môže veľmi pomôcť v prípade, že máme vyčerpané ono slnko v hrudi – zásobáreň našej motivácie.

Koľkokrát sa vám stalo, že ste ostatní počúvali len na pol ucha? Že ste napríklad prešvihli dôležitý moment, pretože ste tam boli fyzicky, ale v hlave vám išiel zoznam na nákup?

Všímavosť nám pomáha oceniť prítomnú chvíľu. Skúste k svojej každodennej rutine pridať jedno drobné cvičenie. V okamihu, keď prídete do práce a posadíte sa, rozhliadnite sa okolo a pokúste sa si spomenúť na chvíľu, keď ste na svoje miesto prišli prvýkrát. Pozerajte sa na veci, kolegov, rastliny, všetko, očami toho vyjukaného nového zamestnanca.

Zamyslite sa, čo sa vám páči a čo naopak neznášate, čo by ste mohli vylepšiť, nadýchnite sa a preskúmajte miestne príjemné pachy. Dotknite sa rukami stola a prejdite po jeho štruktúre. Precíťte teplotu v miestnosti. A poďakujte sami sebe za to, že ste stále schopní na sebe pracovať a vnímať krásu v každom okamihu.